Tam kde začína jesenná príprava - GARMIN beh Súľovskými skalami

So Súľovskými skalami som od malička zrastený, začína tu prvá jarná aj posledná jesenná turistika. Pravidelne som chodil na Súľovský MTB maratón a za ostatných 7 rokov som tu 4x odštartoval svoju bežeckú prípravu. Majestátne skaly, ktoré obkolesujú dedinky v údolí a to všetko podfarbené jesenným lístím ma skrátka držia za srdce.

Za pretekmi horských bicyklov v tomto čarovnom prostredí mi je samozrejme ľúto, žiaľ môžeme si za to sami, keď ani napriek mnohým upozorneniam si ako ľudia nevieme z prírody odniesť to čo si tam prinesieme. Vychovávať nás v tomto smere treba vždy a všade, popísal som moju skúsenosť aj z tohtoročného Dubničáku. Našťastie bežecká komunita sa mi v tomto smere javí ako viac zodpovedná, možno aj preto, že na kratšie trasy si väčšina bežcov nejaké občerstvenie ani nenosí, mnohí dokonca ani vodu. V neposlednom rade aj organizátori v Súľove robia v tomto smere osvetu, nečudo, veď majú skúsenosti z prvej ruky.

V Súľove sú v ponuke tri tradičné trate. Najkratšia 6,7 kilometra má prevýšenie 200 metrov a panorámu Súľovských skál budete obdivovať zdola. Je určená hlavne pre začiatočníkov a myslím, že aj tí, ktorý sa nevedeli presvedčiť začať s prípravou skôr ako pár týždňov pred pretekmi by to mohli zvládnuť a užiť si tú atmosféru. Stredná trať 10,5 kilometra už má aj pekné 500 metrové prevýšenie a prevedie Vás po druhej polovici hrebeňa od sedla Roháč, popod Bradu a Súľovský hrad naspäť do cieľa. Netrénovaný si prežijú utrpenie, ale tie výhľady a pocit v cieli stoja za to. Najdlhšia trať je určená tým , ktorí vedia čo robia veď 17 kilometrov a 850 nastúpaných metrov už nie je „malina“ ani na papieri. Na hrebeň Vás táto trasa dovedie zo sedla Patúch a v sedle Roháč sa pripojí na strednú trať, takže prejdete takmer celým hrebeňom s o to väčším množstvom výhľadov.

Pri prihlasovaní ma to vždy ťahá na najdlhšiu trať, len vzhľadom na to, že letné teploty oveľa lepšie zvládam na biku ako pri behaní, tak by som na ňu natrénoval len ťažko. Tento rok až prekvapivo teplý september bol tiež viac naklonený bicyklu, takže moja príprava do Súľova bola len o privyknutí na nový typ pohybu a som rád, že som zostal prihlásený na krátku. Keď k tomu pripočítam škôlkárske choroby, ktoré sa cez celú rodinu valia od začiatku roka, som rád, že som sa aspoň dostal na štart. Parkovanie a prezentácia bez problémov ako vždy, stihol som potleskom povzbudiť borcov na štarte dlhej trate a šup pripraviť seba a aj juniora na detské preteky. Tu by som mal malú výčitku na časový harmonogram detských pretekov, keďže kategória najmenších bola plánovaná až po štarte strednej trate behu dospelých a my sme detský štart takmer zmeškali aj keď sme tam prišli o viac ako pol hodinu skôr. Stihli sme to ako letmý štart a junior sa ani poriadne nezorientoval a už mal medailu na krku ????

Krátka rozcvička a Nasťa Kuzminová odštartovala aj najpočetnejšiu skupinu bežcov, ktorí sa spolu so mnou vydali na 10,5 kilometrovú trasu. Je super, že začiatok cez dedinu je v podstate rovinka a dá sa na nej v kľude zahriať, veď nasledujúce stúpanie nás ešte celkom pekne poťahá za nohy. Ani dnes to nebolo inak, po pár metroch v kopci už všade hlásia hodinky, či mobily prekročené prahy a pri pohľade na moju ruku ani ja nie som na tom inak. Ale práve preto som tu, poriadne zabrať do kopca, lebo dolu kopcom skrátka bežať neviem. Na lúke ma ešte z bicykla zdraví kamarát Ivan, ktorému ďakujem, za cieľovú foto. Pozerám na hada z bežcov, ktorí sa pasujú so strmou lúkou, had predo mnou je kratší ako za mnou, vlastne ani nevidím koniec. V lese sa stúpanie ešte priostrí, ale snažím sa neprechádzať do chôdze aj keď v tých sklonoch by to bolo asi aj rozumnejšie. Napokon na občerstvovačke v Roháčskom sedle som v spoločnosti 5tich najlepších dievčat, takže som spokojný so svojím výkonom. Po hrebeni ma dievčene predbiehajú smerom dole, ja ich zasa docvaknem smerom hore. Pod bradou sa však s nimi už definitívne lúčim, lebo oni a par borcov z dlhej trate sa z kopca pustili ako srnky, zatiaľ čo ja ako medveď ????

Sú to náročné klesania, podtrhnuté na začiatku strmým sklonom a štrkovým podkladom, takže pre mňa hlavne opatrne. Občerstvovačka, úsmevy a ďalšie klesanie, stehná dostali poriadne zabrať. Pri nasledujúcich dvoch krátkych stúpaniach som ešte vhupol do červených čísel a už som počul najlepších fanúšikov pod Súľovským hradom, ktorí nás vyprevadili už do definitívneho klesania do cieľovej rovinky. Na lúke po vybehnutí z lesa sme sa spojili aj s krátkou trasou a podobný had bežcov ako na začiatku sa hrnul do cieľa. Zvládol som to tesne pod 1:10 a to je môj druhý najlepší čas. Osobák z roku 2019 som neprekonal. Nevadí, atmosféra bola ako vždy super a počasie rovnako na jednotku.

Gratulujem víťazkám a víťazom v každej kategórií, celkové výsledky môžete nájsť tu. Verím, že ste si krásnu sobotu v Súľove užili minimálne tak ako ja a už sa tešíte na ďalší ročník. Ak si radi pozriete nejaké momentky z trate, tak kuknite na FB fotografa, ktorý určite nechýba na žiadnej cykloakcii na Považí a rád pofotí aj profíkov - JMPhoto

 

Autor: Michal

Foto: Janka, Ivan,JM